bài sú
cāng sú
shū sú
yín sú
fù sú
bà sú
qún sú
fǔ sú
yí sú
shāng sú
miǎn sú
jià sú
àn sú
fù sú
guān sú
yīn sú
shí sú
bì sú
ruǎn sú
jìng sú
xún sú
dī sú
zǒu sú
jīng sú
xuàn sú
cū sú
jī sú
chéng sú
lóng sú
fù sú
sēng sú
jí sú
miǎo sú
zhuī sú
fàn sú
pǐn sú
kuà sú
qióng sú
huà sú
yì sú
chēng sú
tuí sú
bì sú
cuì sú
bì sú
lǐ sú
měi sú
wén sú
hùn sú
lòu sú
qīng sú
chén sú
wěi sú
shì sú
cāng sú
biān sú
chǔ sú
mài sú
dùn sú
biàn sú
liú sú
chún sú
jì sú
yōng sú
jì sú
jiù sú
jǐng sú
cháng sú
mèi sú
fǎng sú
yú sú
jī sú
ào sú
dǔ sú
kuāng sú
luò sú
chǐ sú
zhuó sú
xí sú
guǎng sú
jì sú
lí sú
jìn sú
wán sú
bì sú
è sú
yì sú
shū sú
tōng sú
hùn sú
niǎo sú
xùn sú
jùn sú
lì sú
chǒu sú
tān sú
guó sú
héng sú
wán sú
méng sú
shí sú
lí sú
yǎ sú
ǒu sú
suí sú
hé sú
liáo sú
biǎn sú
chún sú
jiǎo sú
é sú
cóng sú
chén sú
fū sú
fēng sú
chǔn sú
wěi sú
wèn sú
bù sú
wū sú
tǔ sú
mò sú
tuō sú
zhèng sú
dì sú
xún sú
biān sú
qì sú
qiān sú
mán sú
yáo sú
rén sú
jùn sú
fán sú
biǎo sú
chán sú
xiāo sú
guàn sú
xiá sú
lǐ sú
jí sú
mín sú
xùn sú
bǐ sú
jué sú
gǎi sú
shùn sú
guǐ sú
suān sú
chāo sú
lí sú
xiāng sú
hūn sú
méng sú
ào sú
gòu sú
wéi sú
bá sú
bìng sú
fǎn sú
cū sú
jū sú
fú sú
diāo sú
shè sú
hài sú
fēng sú
dào sú
piāo sú
báo sú
dù sú
chū sú
bǐ sú
qún sú
pí sú
gé sú
gù sú
juān sú
běn sú
méng sú
tóng sú
xuàn sú
qū sú
huì sú
luàn sú
chái sú
wù sú
jiāo sú
cūn sú
bēi sú
huán sú
hūn sú
⒈ 愚昧无知的世俗。
引晋赵至《与嵇茂齐书》：“今将植橘柚於玄朔，蔕华藕於修陵，表龙章於裸壤，奏《韶武》於聋俗，固难以取贵矣。”
唐孟浩然《赠道士参寥》诗：“知音徒自惜，聋俗本相轻。”
章炳麟《＜革命军＞序》：“然自乾隆以往，尚有吕留良、曾静、齐周华等，持正义以振聋俗，自尔遂寂泊无所闻。”
⒉ 指庸俗而不辨美恶者。
引五代王定保《唐摭言·韦庄奏请追赠不及第人近代者》：“﹝顾蒙﹞困於旅食，以至书《千字文》授於聋俗，以换斗筲之资。”
愚昧无知的流俗。
聋lóng（形）耳朵听不见声音或听觉迟钝。
俗读音：sú俗sú(1)（名）风俗：世～｜习～。(2)（形）大众的；广泛流传的：～话｜～曲。(3)（形）庸俗：粗～｜脱～。(4)（名）指没出家的人：还～。