guǎng è
guǎng pī
guǎng wán
guǎng hěn
guǎng ào
guǎng shòu
guǎng qí
guǎng sú
guǎng shèng
guǎng lì
guǎng lǔ
guǎng guǎng
guǎng yǒng
guǎng hàn
guǎng liè
guǎng dí
guǎng yǔ
guǎng bào
guǎng lì
guǎng zú
guǎng héng
guǎng yě
guǎng ruì
guǎng jiàn
guǎng guì
xún sú
biǎo sú
lí sú
piāo sú
shè sú
fù sú
chū sú
biān sú
xiāo sú
kuà sú
jià sú
héng sú
bà sú
méng sú
fú sú
chǐ sú
jì sú
lǐ sú
bài sú
guàn sú
chéng sú
hài sú
juān sú
jí sú
chún sú
fǎn sú
lóng sú
dǔ sú
fǎng sú
cūn sú
fù sú
wū sú
jìng sú
chēng sú
wěi sú
xùn sú
huà sú
kuāng sú
shí sú
dào sú
suí sú
xún sú
běn sú
ruǎn sú
báo sú
shí sú
fàn sú
shì sú
mài sú
è sú
bēi sú
lí sú
jìn sú
guǐ sú
chún sú
wù sú
qún sú
bì sú
mò sú
yú sú
chāo sú
jùn sú
zhuī sú
bǐ sú
yīn sú
xuàn sú
cū sú
jué sú
lí sú
miǎn sú
gòu sú
měi sú
gé sú
huì sú
tān sú
wěi sú
àn sú
fǔ sú
cóng sú
shùn sú
dì sú
xiá sú
bǐ sú
qiān sú
chén sú
méng sú
é sú
hùn sú
wén sú
chái sú
zǒu sú
zhuó sú
tóng sú
jī sú
jì sú
yì sú
wèn sú
luàn sú
biàn sú
lòu sú
mín sú
qīng sú
xùn sú
biān sú
yín sú
lǐ sú
yǎ sú
yáo sú
dī sú
cháng sú
fēng sú
niǎo sú
jī sú
ào sú
mèi sú
miǎo sú
chǒu sú
cāng sú
chǔ sú
fù sú
dù sú
bì sú
mán sú
yōng sú
jiù sú
bù sú
xí sú
wéi sú
fán sú
liú sú
zhèng sú
cū sú
bìng sú
fēng sú
shū sú
gù sú
suān sú
jiǎo sú
wán sú
ào sú
bì sú
chǔn sú
yì sú
diāo sú
hé sú
biǎn sú
pí sú
guó sú
chén sú
tōng sú
hūn sú
qún sú
luò sú
qióng sú
yí sú
rén sú
tuí sú
guǎng sú
liáo sú
jǐng sú
wán sú
xiāng sú
guān sú
gǎi sú
xuàn sú
hūn sú
hùn sú
fū sú
huán sú
méng sú
chán sú
qì sú
sēng sú
cāng sú
jí sú
jì sú
tǔ sú
shū sú
dùn sú
shāng sú
qū sú
jiāo sú
bì sú
ǒu sú
pǐn sú
jū sú
bá sú
cuì sú
jīng sú
tuō sú
lì sú
jùn sú
犷悍的习俗。
指粗(好工具.)豪的风格。
⒈ 犷悍的习俗。
引《后汉书·祭肜传论》：“﹝肜﹞临守偏海，政移獷俗。”
唐白居易《中和节颂》：“噫和风于穷荒，则桀驁化而獷俗淳。”
清戴名世《纪红苗事》：“化其獷俗，柔其暴心，示之以君臣上下之礼，颁之以冠昏丧祭之制……是在命世之王者矣。”
⒉ 指粗豪的风格。
引赵朴初《云南博物馆观担当和尚画》诗：“担当画笔自淋漓，粗乱偏饶嫵媚姿。可怪盛名归獷俗，神清意远几人知？”
粗野强悍的民俗。
犷guǎng（形）〈书〉粗野：～悍。
俗读音：sú俗sú(1)（名）风俗：世～｜习～。(2)（形）大众的；广泛流传的：～话｜～曲。(3)（形）庸俗：粗～｜脱～。(4)（名）指没出家的人：还～。