chǔn sú
cóng sú
shū sú
jùn sú
gǎi sú
fù sú
fú sú
bù sú
tǔ sú
bài sú
méng sú
shí sú
fēng sú
dùn sú
miǎo sú
lòu sú
pǐn sú
wán sú
gé sú
hùn sú
dì sú
biān sú
jī sú
suān sú
ruǎn sú
chǒu sú
wén sú
gù sú
fán sú
kuāng sú
biǎn sú
wéi sú
huì sú
chēng sú
chǔ sú
é sú
xùn sú
jì sú
cháng sú
liú sú
luò sú
méng sú
jià sú
fù sú
chū sú
cū sú
yīn sú
jiǎo sú
jí sú
àn sú
xiāng sú
bì sú
yì sú
jué sú
wěi sú
chéng sú
běn sú
huà sú
yú sú
rén sú
sēng sú
wù sú
chán sú
ào sú
shì sú
huán sú
hūn sú
chǐ sú
dǔ sú
wěi sú
zhuī sú
xún sú
fēng sú
jū sú
qiān sú
kuà sú
dào sú
tuō sú
qióng sú
xiá sú
yǎ sú
jí sú
tān sú
xiāo sú
qū sú
fǎng sú
biān sú
guān sú
jiāo sú
qún sú
wèn sú
fǎn sú
lí sú
mán sú
fū sú
mài sú
méng sú
jī sú
yì sú
gòu sú
bǐ sú
xí sú
mò sú
wán sú
bǐ sú
jì sú
hài sú
jìng sú
cāng sú
cū sú
zhuó sú
xuàn sú
fù sú
hūn sú
tóng sú
lǐ sú
chén sú
lì sú
luàn sú
héng sú
miǎn sú
jìn sú
jīng sú
chāo sú
cāng sú
dù sú
cuì sú
xún sú
zǒu sú
pí sú
mèi sú
suí sú
chái sú
shāng sú
biàn sú
mín sú
fàn sú
chún sú
yí sú
zhèng sú
bá sú
xùn sú
yōng sú
liáo sú
bēi sú
bì sú
lóng sú
shí sú
shè sú
báo sú
cūn sú
guó sú
niǎo sú
xuàn sú
biǎo sú
shū sú
bì sú
hé sú
jùn sú
dī sú
bì sú
wū sú
lǐ sú
bà sú
juān sú
bìng sú
chén sú
è sú
guǎng sú
guàn sú
měi sú
qì sú
chún sú
lí sú
shùn sú
jì sú
jiù sú
hùn sú
tuí sú
tōng sú
ǒu sú
yáo sú
qún sú
yín sú
jǐng sú
fǔ sú
guǐ sú
lí sú
diāo sú
piāo sú
qīng sú
ào sú
⒈ 民俗。
引南朝齐王融《永明九年策秀才文》之三：“自氓俗浇弛，法令滋彰。”
氓，一本作“萌”。 南朝梁陆云公《太伯碑》：“夫至仁至德，垂风垂化。内修训范，外陶氓俗。”
宋梅尧臣《和王仲仪咏瘿二十韵》：“氓俗虽丑乖，教令日修整。”
明唐顺之《吴氏墓记》：“且夫公卿大夫，修仁义，躬教化，以导氓俗。”
1. 古代称民（特指外来的）：氓隶（充当隶役的平民）。群氓。
俗读音：sú俗sú(1)（名）风俗：世～｜习～。(2)（形）大众的；广泛流传的：～话｜～曲。(3)（形）庸俗：粗～｜脱～。(4)（名）指没出家的人：还～。