liáo sú
mín sú
hé sú
bài sú
qiān sú
jìng sú
shí sú
shū sú
dì sú
wěi sú
pí sú
pǐn sú
qún sú
yì sú
ǒu sú
běn sú
biàn sú
piāo sú
lí sú
bēi sú
xún sú
jué sú
suí sú
bìng sú
chén sú
luàn sú
hùn sú
fǎng sú
liú sú
dī sú
bǐ sú
jiǎo sú
xùn sú
tōng sú
gǎi sú
wán sú
bà sú
báo sú
lòu sú
wèn sú
jīng sú
chún sú
yú sú
qún sú
bì sú
fú sú
tuō sú
dào sú
qì sú
gòu sú
shí sú
lǐ sú
xùn sú
gù sú
jiù sú
jùn sú
xuàn sú
cāng sú
jǐng sú
biān sú
jiāo sú
biǎo sú
zhuī sú
wū sú
jí sú
shùn sú
cū sú
jū sú
wán sú
bì sú
jī sú
guàn sú
chǒu sú
huán sú
fù sú
hài sú
guó sú
kuà sú
fēng sú
chāo sú
fū sú
qióng sú
niǎo sú
ruǎn sú
lì sú
jìn sú
lí sú
mèi sú
biān sú
hūn sú
lǐ sú
shì sú
gé sú
cū sú
měi sú
yí sú
miǎo sú
fǔ sú
tóng sú
qū sú
yì sú
méng sú
chēng sú
fǎn sú
héng sú
qīng sú
chén sú
ào sú
bù sú
mò sú
juān sú
cuì sú
xuàn sú
mán sú
shè sú
cūn sú
hūn sú
guǐ sú
lí sú
hùn sú
lóng sú
luò sú
fù sú
bì sú
é sú
chǐ sú
chéng sú
zhuó sú
chán sú
chǔ sú
fàn sú
wéi sú
miǎn sú
tǔ sú
zhèng sú
huì sú
chǔn sú
jí sú
shāng sú
jì sú
fán sú
wù sú
jià sú
xiāng sú
yáo sú
yōng sú
yīn sú
wěi sú
rén sú
huà sú
yín sú
jì sú
mài sú
dù sú
sēng sú
tān sú
fù sú
wén sú
chái sú
bá sú
chū sú
ào sú
méng sú
jùn sú
méng sú
kuāng sú
xún sú
guǎng sú
zǒu sú
jī sú
àn sú
dùn sú
suān sú
bì sú
cháng sú
tuí sú
cāng sú
è sú
xí sú
dǔ sú
bǐ sú
xiāo sú
xiá sú
shū sú
fēng sú
diāo sú
cóng sú
chún sú
biǎn sú
guān sú
yǎ sú
jì sú
⒈ 民俗；风尚。
引唐刘知几《史通·言语》：“夫三传之説，既不习於《尚书》； 两汉之词，又多违於《战策》。足以验甿俗之递改，知岁时之不同。”
唐白居易《风化浇朴策》：“问：甿俗之理乱，风化之盛衰，何乃得於往而失於来，薄於今而厚於古？”
章炳麟《书康寿桐事》：“甿俗诈譌宜哀矜。”
同“氓（méng）”。
俗读音：sú俗sú(1)（名）风俗：世～｜习～。(2)（形）大众的；广泛流传的：～话｜～曲。(3)（形）庸俗：粗～｜脱～。(4)（名）指没出家的人：还～。