méng tōng
méng niè
méng xiàng
méng shù
méng nán
méng zhuó
méng niè
méng fā
méng wù
méng zhào
méng tián
méng yá
méng rén
méng yáng
méng lí
méng zhǔ
méng lì
méng lóng
méng sú
méng dòng
méng yù
méng jiǎ
méng shēng
méng huā
méng qǐ
méng yá
méng dá
qì sú
gòu sú
biàn sú
lí sú
gé sú
cū sú
mài sú
mín sú
yì sú
ào sú
cāng sú
hùn sú
xùn sú
hūn sú
bìng sú
fēng sú
mán sú
suí sú
è sú
chāo sú
chén sú
shí sú
bǐ sú
yīn sú
cūn sú
wū sú
luàn sú
juān sú
àn sú
gǎi sú
qióng sú
biān sú
ruǎn sú
fǎng sú
bēi sú
fú sú
méng sú
bì sú
lòu sú
hūn sú
chǔn sú
bà sú
shì sú
é sú
liáo sú
diāo sú
suān sú
jià sú
pí sú
qīng sú
chén sú
zǒu sú
běn sú
jīng sú
lǐ sú
shùn sú
tōng sú
guó sú
měi sú
fū sú
jī sú
liú sú
jī sú
yín sú
chǔ sú
xiá sú
wěi sú
shí sú
dào sú
kuà sú
chán sú
jū sú
biǎo sú
héng sú
lǐ sú
hùn sú
báo sú
miǎn sú
cháng sú
jǐng sú
zhèng sú
jì sú
yáo sú
lí sú
xí sú
pǐn sú
ǒu sú
guǐ sú
tān sú
shāng sú
bì sú
huán sú
zhuī sú
qū sú
jiāo sú
yí sú
rén sú
dù sú
jiù sú
wán sú
jí sú
tóng sú
chēng sú
lí sú
chǐ sú
piāo sú
chū sú
dùn sú
fán sú
dì sú
méng sú
wù sú
wéi sú
dǔ sú
tǔ sú
yōng sú
xùn sú
bá sú
sēng sú
fǔ sú
jìn sú
qún sú
cāng sú
wěi sú
guān sú
huà sú
wèn sú
xún sú
fēng sú
jì sú
chǒu sú
méng sú
fù sú
lì sú
wén sú
luò sú
cū sú
fù sú
tuí sú
jìng sú
biān sú
chún sú
chái sú
mèi sú
dī sú
shū sú
jué sú
hé sú
yì sú
ào sú
shè sú
fàn sú
qiān sú
huì sú
guǎng sú
kuāng sú
bǐ sú
xuàn sú
bì sú
chún sú
hài sú
cóng sú
xiāo sú
gù sú
jí sú
chéng sú
jùn sú
guàn sú
yǎ sú
xún sú
biǎn sú
bài sú
bù sú
jùn sú
fù sú
wán sú
lóng sú
shū sú
jiǎo sú
qún sú
yú sú
bì sú
xiāng sú
tuō sú
niǎo sú
fǎn sú
mò sú
jì sú
xuàn sú
zhuó sú
cuì sú
miǎo sú
⒈ 民俗。
引南朝齐王融《永明九年策秀才文》之三：“自萌俗浇弛，法令滋彰。”
《北史·薛慎传》：“牧守令长是化人者也，岂有其子娶妻，便与父母离析？非惟萌俗之失，亦是牧守之罪。”
《隋书·薛道衡传》：“朕欲令尔将摄，兼抚萌俗。”
萌méng（动）萌芽：故态复～。萌méng古同“氓”（méng）。
俗读音：sú俗sú(1)（名）风俗：世～｜习～。(2)（形）大众的；广泛流传的：～话｜～曲。(3)（形）庸俗：粗～｜脱～。(4)（名）指没出家的人：还～。